Z histórie obce

29.01.2010 09:14

Obec Veľká Tŕňa

 

V južnej časti Východoslovenskej nížiny, na juhozápadnom upätí Zemplínskych vrchov, leží obklopená vinicami a pahorkatinou obec Veľká Tŕňa.

História obce do r. 1944:

Územie Veľkej a Malej Tŕne bolo osídlené už v paleolite (staršej dobe kamennej). Archeologický výskum potvrdil existenciu neolitického sídliska bukovohorskej kultúry a rozsiahly nález obsidiánov.

Prvý písomný prameň z roku 1220 spomína obec s názvom Tolna ako majetok zemanov. Z uvedeného je možné usudzovať, že obec vznikla ešte pred spomínaným rokom. Najstaršiu informáciu o existencii obce Dolná a Horná Turuň uvádza monografia Zemplén vármegye … K letopočtu 1067, ktorý uvádza, nie je však uvedený prameň, z ktorého bol získaný. Aj ďalšia listina z roku 1254 potvrdzuje existenciu obce tým, že potvrdzuje kúpu pozemkov vo Veľkej Tŕni zemepánom Balaseym, od syna Šimona. Písomný prameň z roku 1321 uvádza, že obec bola spolu s ostatnými nehnuteľnosťami vymenená následníkmi Mičbánovcov za hrad Purustyán.

Anton Szirmay de Szirma vo svojej notíciíi ale aj ďalšie staršie monografie odvodzujú názov obce od veže kláštora paulínskych mníchov, ktorí tam sídlili v 13.stor. Názov obce teda vznikol od dialektizmov tureň resp. Turuny. Anton Szirmay tiež udáva, že rímskokatolícky paulínsky kláštor založil roku 1221 kráľ Ondrej II. A súčasne mu daroval polovičku Hornej Tŕne. V roku 1241 bol počas Tatárskeho vpádu kláštor zničený. Po odchode Tatárov z Uhorska už kláštor neobnovili. Pramene uvádzajú, že kráľ Štefan V. ho dal presťahovať v roku 1251 do Sátoraljaujhely. Aj v pápežských desiatkoch z rokov 1332-1337 sa obec uvádza ako farnosť.

V roku 1330 daroval gróf Ján (Joannes) polovicu Veľkej Tŕne mníškemu rádu Sv. Kláry zo Sárospataku. Pravdepodobne o niekoľko desaťročí neskôr, v II. polovici 14. stor. sa obec Tŕňa rozdelila na Malú a Veľkú Tŕňu (predtým sa užíval názov Dolná a Horná Tŕňa). Svedčí o tom aj listina z roku 1380, podľa ktorej Mikuláš Perényi obsadil nehnuteľný majetok obidvoch obcí. Na základe protestu sestier z rádu sv. Kláry im kráľ Žigmund Luxemburský vrátil ich majetok s niektorými ďalšími výsadami. V listine z roku 1392 sa po prvýkrát uvádza Kysthoronya (Malá Tŕňa) ako samostatná obec v majetkovej údržbe šľachtického roku Perényiovcov. Majetkové vlastníctvo šľachtických rodov a konfesijné vzťahy pravdepodobne zapríčinili rozdelenie obce na Veľkú a Malú Tŕňu. Prevažnú časť nehnuteľného majetku vo Veľkej Tŕni vlastnili v roku 1479 Semseyovci a po nich Czekeyovci (1481) i Buttkayovci (1511).

V roku 1512 bola už celá obec Veľká Tŕňa v údržbe mníšskych rádov. Polovica obce patrila paulínom zo Satoraljaujhély, druhá zostala v údržbe klarisiek zo Sárospataku (Blatný Potok).

S nástupom reformácie sa zmenili vo Veľkej Tŕni nielen konfesijné, ale aj majetkové vzťahy. Stúpenec kalvínskej reformácie Gašpar Drágffy odobral katolíckym rádom kostoly a ich majetkové vlastníctvo. Po jeho smrti vymrel rod Dobóovcov. Stala sa súčasťou hradného panstva so sídlom v Sárospataku. Písomný prameň Dobóoa, po ktorých dostali majetok Rákocziovci a v 19. stor. Száchovci.

Do vývoja obce výrazne zasiahol vpád Turkov a krymských Tatárov (1566), Turci síce víno nekonzumovali, ale skoro pochopili že je to veľmi výhodný obchodný artikel. Preto rozvoj vinohradníctva podporovali a nútili miestne obyvateľstvo zakladať vinice a rozširovať pivnice.

Do vývoja Veľkej Tŕne vážne zasiahli protihabsburské povstania. Tŕňa, ktorá bola majetkom Rákocziovcov, sa počas povstania Františka II. Rákocziho dostala do nemilosti habsburskej šľachty a cisárskych žoldnierov. Rovnako ako väčšina zemplínskych obcí bola aj Veľká Tŕňa vyrabovaná a vyľudnená. Záznam z roku 1715 potvrdzuje, že vo Veľkej Tŕni bolo 50 opustených a iba 12 obývaných domácností. Bol to aj následok morovej epidémie, ktorá v prvom desaťročí 18. stor. postihla zemplínske obce. V uvedenom zázname sa vo Veľkej Tŕni spomínajú aj vinohrady.

Na vývoj vyľudnených zemplínskych obcí v 18. stor. Významne vplýva ruthénska a slovenská kolonizácia. Počas nej boli doosídlené vyľudnené obce stredného Zemplína. V polovici 18. stor.sa časť obyvateľstva sťahovala na Dolnú zem, kde obsadzovala po odchode Turkov opustenú pôdu patriacu kráľovskej uhorskej komore. Do vyľudnených obcí Zemplína, medzi ktoré patrila aj Veľká Tŕňa, sa začali sťahovať Slováci Ruthéni z menej úrodných oblastí severovýchodného Uhorska. Boli prevažne gréckokatolíckeho vierovyznania. Vďaka tomuto doosídleniu sa podstatne zvýšil aj počet obyvateľstva Veľkej Tŕne, ktorá mala v roku 1787  662 obyvateľov.

V 18. stor. vyvierali vo Veľkej Tŕni liečivé minerálne pramene, pri ktorých vznikli kúpele na liečbu reumatických chorôb. Tieto však neskôr z bližšie nezistených príčin zanikli. V chotári obce sa nachádzajú aj ložiská antracitu a lignitu. Negatívny vplyv na vývoj obce mala v roku 1663 morová a roku 1831 cholerová epidémia. Obyvateľstvo obce sa zúčastnilo Východoslovenského roľníckeho povstania (1831). Na prelome 19. a 20. stor. prevažnú časť majetkov vlastnili dedičia Alexandra Széchenyho.

Z demografického vývoja obce vyplýva, že počet obyvateľstva v 19. stor. kolísal. Štatistika uvádza v roku 1869 760 obyvateľov, ale v roku 1880 už iba 594. V roku 1900 žilo vo Veľkej Tŕni v 156 domoch 751 obyvateľov, ktorí sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V prvých rokoch po vzniku ČSR klesol počet obyvateľov na 675 (1921). Po pripojení obce ku Maďarsku v roku 1938 sa počet obyvateľstva zvýšil na 807 (1940). Po II. svetovej vojne bol demografický vývoj obce ustálený. Počet obyvateľov sa mierne zvýšil z 878 (1948) na 883 (1961). Prevažná časť obyvateľstva bola gréckokatolíckeho vierovyznania, časť sa hlásila k reformovanej cirkvi.

Architektonickými dominantami Veľkej Tŕne sú kostoly. Klasicistický kostol bol postavený v prvej tretine 19. stor. Pravdepodobne roku (1828), rozšírený roku 1899 pristavaním veže a predĺžením lode na západ. V roku 1950 bol opravený a doplnený sakristiou. Predstavaná štvorpodlažná veža je členená kordonovými rímsami a lizenovým rámom. Baroková cibuľovitá strecha dotvára architektúru kostola. Hlavný oltár a 4 bočné oltáriky pochádzajú z čias výstavby kostola.

Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi bol pôvodne románsky z polovice 13. stor. V 16. - 17. stor. bol rozšírený, opravený (1834) a v prvej tretine 20. stor. ďalej obnovovaný. Jednoloďová stavba kostola zachováva zvyšky časti obvodového muriva a na južnej strane je dnes už neviditeľný, zamurovaný románsky portál. V tympanone sú zachované románske nástenné maľby (Madona s orodujúcimi anjelmi) z čias okolo roku 1254. Zachovala sa aj pôvodná románska zemepánska empora. Pri obnove r. 1834 dostala stavba klasicistickú fasádu s lizénovým členením.

 

Vydal: Obecný úrad Veľká Tŕňa v roku 1995 pri príležitosti 775. výročia obce

Text: PhDr. Juraj Žadanský, Csc.