História obce

Historický vývoj obce

Najstaršiu informáciu o existencii obce Dolná a Horná Turuň uvádza monografia Zemplén vármegye ... K letopočtu 1067, nie je však uvedený prameň, z ktorého bol získaný. Aj ďalšia listina z roku 1254 potvrdzuje existenciu obce tým, že potvrdzuje kúpu pozemkov vo Veľkej Tŕni zemepánom Balaseym, od syna Šimona. Písomný prameň z roku 1321 uvádza, že obec bola spolu s ostatnými nehnuteľnosťami vymenená následníkmi Mičbánovcov za hrad Purustyán. V roku 1330 daroval gróf Ján /Joannes/ polovicu Veľkej Tŕne mníšskemu rádu Sv. Kláry zo Sárospataku. Pravdepodobne o niekoľko desaťročí neskôr, v II. polovici 14. stor. sa obec Tŕňa rozdelila na Malú a Veľkú /predtým sa užíval názov Dolná a Horná Tŕňa/. Svedčí o tom aj listina z roku 1380 podľa ktorej Mikuláš Perényi obsadil nehnuteľný majetok obidvoch obcí.

Do vývoja obce výrazne zasiahol vpád Turkov a krymských Tatárov /1566/, Turci síce víno nekonzumovali, ale skoro pochopili, že je to veľmi výhodný obchodný artikel. Preto rozvoj vinohradníctva podporovali a nútili miestne obyvateľstvo zakladať vinice a rozširovať pivnice. Do vývoja Veľkej Tŕne vážne zasiahli protihabsburské povstania. Tŕňa, ktorá bola majetkom Rákocziovcov, sa počas povstania Františka II. Rákocziho dostala do nemilosti habsburskej šľachty a cisárskych žoldnierov. Rovnako ako väčšina zemplínskych obcí bola aj Veľká Tŕňa vyrabovaná a vyľudnená.

Záznam z roku 1715 potvrdzuje, že vo Veľkej Tŕni bolo 50 opustených a iba 12 obývaných domácností. Bol to následok morovej epidémie, ktorá v prvom desaťročí 18. stor. postihla zemplínske obce. V uvedenom zázname sa vo Veľkej Tŕni spomínajú vinohrady.

Na vývoj vyľudnených zemplínskych obcí v 18. stor. významne vplývala ruthénska a slovenská kolonizácia. Počas nej boli doosídlené vyľudnené obce stredného Zemplína. V polovici 18. stor. sa časť obyvateľstva sťahovala na Dolnú zem, kde obsadzovala po odchode Turkov opustenú pôdu patriacu kráľovskej uhorskej komore. Do vyľudnených obcí Zemplína, medzi ktoré patrila aj Veľká Tŕňa, sa začali sťahovať Slováci a Ruthéni z menej úrodných oblastí severovýchodného Uhorska. Boli prevažne gréckokatolíckeho vierovyznania. Vďaka tomuto doosídleniu sa podstatne zvýšil aj počet obyvateľstva Veľkej Tŕne, ktorá mala v roku 1787 110 domov a 662 obyvateľov. 

V 18. stor. vyvierali vo Veľkej Tŕni liečivé minerálne pramene, pri ktorých vznikli kúpele na liečbu reumatických chorôb. Tieto však neskôr z bližšie nezistených príčin zanikli. V chotári obce sa nachádzajú aj ložiská antracitu a lignitu.

Z demografického vývoja obce vyplýva, že počet obyvateľov v 19. stor. kolísal. Štatistika uvádza v roku 1869 760 obyvateľov, ale v roku 1880 už iba 594. V roku 1900 žilo vo Veľkej Tŕni v 156 domoch 751 obyvateľov, ktorí sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V roku 1944 bol vytvorený miestny národný výbor, ktorý mal charakter revolučného ľudového orgánu, jeho prvým predsedom bol Ján Turínský. Obec mala v tom čase 865 obyvateľov.

V roku 1945 bol skonfiškovaný majetok grófa Szechenyiho a pozemky boli rozdelené medzi občanov. Väčšina ich pracovala v poľnohospodárstve a vinohradníctve. V roku 1945, kedy sa predsedom MNV stal Jozef Bogda, bola v obci založená miestna organizácia zväzu žien, ktorej predsedníčkou bola Božena Szekelyová.

Významným dňom pre obec bol 20. júl 1947, kedy bola zriadená prvá autobusová linka Trebišov - Zemplínske Jastrabie - Cejkov - Čerhov -Tŕňa. V tomto roku, ako celú republiku, aj našu obec postihlo veľké sucho. Tunajší roľníci sa zbavovali hovädzieho dobytka, najmä záprahových volov. Naša obec, vtedy Veľká Toroňa, patrila do roku 1948 do Obvodného národného výboru v Čerhove. V roku 1948 sa predsedom MNV stal opäť Ján Turinský a obec dostala pomenovanie Veľká Tŕňa. V roku 1991 zanikli miestne národné výbory a vznikli obecné úrady. Prvého januára 1991 sa obec Tŕňa rozdelila na dve samostatné obce Veľká a Malá Tŕňa.